Užitočné informácie
5.8.2016
Aspoň na základe stanoviska, ktoré vydal Najvyšší súd SR a ktoré určite poteší mnohých motoristov. Čo konkrétne sa v ňom uvádza a ako sa mení doterajšia situácia?
Preplácanie poškodeného čelného skla z uzatvoreného PZP bolo kedysi bežnou praxou. Neskôr sa však počet takýchto poistných udalostí začal zvyšovať a poisťovne postupne prestali poistné plnenia poskytovať. Zamietanie nárokov odôvodňovali tým, že nebol jasný pôvod škody v prevádzke vozidla. Keďže ani náš zákon o cestnej premávke nebol v tomto priveľmi nápomocný, išlo o to, kto z koho. Veľakrát tak klienti ustúpili a svoje nároky si ďalej neuplatňovali. Boli však aj takí, ktorí sa s daným problémom obracali na súd.
Túto situáciu chcela pomôcť riešiť aj Národná Banka Slovenska, ktorá vydala svoje stanovisko. Odporúčala poisťovniach škody na čelnom skle z PZP preplácať. Išlo však len o stanovisko kontrolného orgánu, takže poisťovne nemali právnu povinnosť riadiť sa ním. Preto sa vo väčšine ani neriadili.
Dobré správy prináša až Najvyšší súd SR, ktorý na základe istého súdneho procesu rozhodol, že škoda na čelnom skle v dôsledku odleteného kamienka je škodou, ktorá by sa mala riešiť v rámci povinného zmluvného poistenia. Ide o precedens, ktorý mení situáciu. Od teraz totiž, každý nespokojný poškodený, ak sa obráti na súd, musí ho vyhrať. Poisťovne si tak budú musieť premyslieť, či budú klienta „naťahovať“ a vystavovať sa súdnym pojednávaniam a poplatkom, alebo mu škodu preplatia hneď. Samozrejme, klient, ktorý sa nechá odradiť po zamietnutí poistného plnenia a situáciu nebude chcieť riešiť aj súdnou cestou, zrejme ostane bez preplatenia škody.
Prikladáme aj citáciu zo stanoviska Najvyššieho súdu SR:
„Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014
Z odôvodnenia:
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
V niektorých právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa dochádza k výkladovým rozdielnostiam pri aplikácii uvedeného ustanovenia najmä pri riešení sporov o náhradu škody na čelnom skle motorového vozidla. K rozdielnostiam vo výklade dochádza najmä pri posúdení otázky, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z § 428 Občianskeho zákonníka.“
„Po vyhodnotení uvedených právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov) na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51 toto stanovisko :
Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“